Projekty študentov

BEZ OBALU!

Žofiu trápilo množstvo odpadu, ktoré vzniká v domácnostiach.  Preto otestovala model mentoringu a poradenstva v 8 bratislavských domácnostiach. „Počas bezobalového mentoringu sa podarilo znížiť množstvo odpadu o 25 %. Tie domácnosti, ktoré si zadovážili kompostér, dokonca o viac než 40% odpadu“. Praktických workshopov a prednášok, ktoré predchádzali bezobalovému mentoringu sa zúčastnilo vyše 90 ľudí a Žofkin newsletter o bezobalových alternatívach dostávalo viac než 60 ľudí. Žofia pokračuje v enviroaktivitách v Jedľových Kostoľanoch – spolu s manželom Michalom založili O.Z. Pestrec.

STARÉ SORTY SÚ „IN“

Staré a krajové odrody jabĺk a hrušiek miznú z našich sadov. Andrea sa rozhodla podporiť záujem o ne výstavami plodov, prezentáciami na stredných školách, propagáciou tradičných receptov, ochutnávkami a varením. Študenti Hotelovej akadémie v Piešťanoch piekli, varili a pripravovali jedlá zo rozmanitých odrôd jabĺk a hrušiek a objavovali ich chute. Svoje skúsenosti Andrea spracovala do metodickej príručky Staré sorty sú „in“ s pracovnými listami pre stredné školy, ktorú môžu používať na výučbe rôznych predmetov.

RENESANCIA TRADIČNÉHO OVOCINÁRSTVA

Ľuda trápi strata historických odrôd ovocia, prírodných ovocných sadov a miznutie ovocinárskych zručností. Svoju vášeň pre záchranu odrôd počas štúdia na Sokratovom inštitúte premenil na praktické kurzy ošetrovania ovocných drevín, ich mapovanie v krajine, zakladanie tradičných sadov. V práci pokračuje aj po ukončení štúdia. V ovocnej záchrane spolupracuje s Andreou Uherkovou a Jánom Veselým, absolventami Sokratovho inštitútu. Založil Ovocný strom s.r.o.

ZA MENEJ ODPADU V BYSTRICI

Danu trápilo množstvo vyprodukovaného odpadu v Banskej Bystrici. Jej cieľom bolo v Komunitnom centre Sásová urobiť konkrétne kroky na jeho výrazné zníženie. Pomocou zavádzania zero waste krokov (nákup čapovanej drogérie, zdieľanie, kompostovanie bio odpadu, redukcia plastových obalov, správne triedenie...) a vzdelávaním komunity (workshopy pre komunitu a prednášky i pre verejnosť) sa podarilo znížiť množstvo zmesového komunálneho odpadu i celkového vyprodukovaného odpadu v Komunitnom centre Sásová o 60 %.   

Komunitné centrum pokračuje aj v súčasnosti v zero waste režime. Dana pokračuje v komunikácii s mestom a nastavovaní systémových krokov na zníženie množstva odpadu.

Ovocný strom pre krajinu, krajina pre ľudí

Janko vo svojom projekte zameranom na tému extenzívneho ovocinárstva a krajiny vzdelával ľudí prostredníctvom kurzov praktického ovocinárstva (výsadba, rez, štepenie, domáce škôlkarstvo), vzdelávacích videí a príručiek. Tiež vysádzal dlhoveké ovocne stromy v regióne Rajeckej doliny a ošetroval staré vysokokmene nesúce vzácne gény starých odrôd ovocia. 

Aktivity projektu nadviazali na činnosť OZ Tilia, ktoré neďaleko Rajca vysadilo v máji roku 2015 zbierkový sad starých odrôd jabloní a hrušiek. Na aktivitách projektu spolupracovalo aj OZ Pangaea, ktoré sa zaoberá záchranou starých odrôd v Bielych Karpatoch.

Janko v ovocinárskych kurzoch pre verejnosť a výsadbe starých odrôd pokračuje v Moravskom Lieskovom.

Volovské

Na začiatku bola otázka, ako pomôcť zviditeľniť Volovské vrchy a ako zjednotiť snaživých ľudí v nich. Týmto problémom sme sa zaoberali počas dlhých stretnutí nášho tímu, ktorých výsledkom je platforma Volovské. S tímom sme mesiace mapovali a dokumentovali zaujímavé a hodnotné lokality v tomto regióne, čoho výsledkom sú napríklad webstránka (www.volovske.sk) a propagačné mapy, ktoré nájdete na rôznych „vstupných bránach“ do Volovských vrchov (TIK Spišská Nová Ves, Banícke múzeum Gelnica a iné).

https://volovske.sk/

PARK ŠKARNICLOVA

Moniku trápi stav našich verejných priestorov.

„Podarilo sa mi presvedčiť kamarátov, susedov, Staré mesto a sponzorov, že aj im na verejnom priestore záleží. Vďaka nim a ďalším dobrovoľníkom sa nám podarilo premeniť zanedbaný kus parku na atraktívny živý priestor, kde si viete vybehnúť na obed, večernú prechádzku, či zahrať susedský ping-pongový turnaj.“ V rámci územia parku Škarniclova v 2019 upravia aj jeho druhú časť. Aktuálne má Monika s kamarátmi vyhliadnuté ďalšie menšie aj väčšie plochy zelene v okolí, z ktorých aspoň 1 cez rok opäť spoločne zrevitalizujú.

SKATEPARK GERCENOVA

Tea trápilo, že mladí ľudia z ohrozených skupín nemajú alternatívu k často zväzujúcim tímovým športom. "So skejťákmi z celého Slovenska a susedmi z celej Bratislavy sme postavili prvý betónový skatepark v Bratislave. Od jeho vzniku prevádzkujeme pravidelné bezplatné skejt krúžky pre deti, zdarma požičiavame vybavenie a občas usporiadavame súťaže a kultúrne akcie.“

V roku 2018 Teo so svojou skupinou spustili prípravné práce na skatepark v Rusovciach a v 2019 sa budú naplno venovať vzniku MiniSkateparku Majerníkova v Karlovej Vsi. 

VŠETCI SPOLU

Lukáš pracuje v zariadení sociálnych služieb Barlička na sídlisku v Prešove. Chcel dokázať, že nemusí byť uzavreté voči obyvateľom sídliska.

Spoločnými akciami pre klientov centra a obyvateľov sídliska vytvára prirodzené prostredie na empatiu, vzájomné pochopenie, komunikáciu.

Ihrisko Lukáš s kolegami ďalej rozširuje a pripravujú rôzne aktivity (napr. komunitná muzikoterapia). Projekty integrujúce ľudí s postihnutím do kultúry tiež pokračujú. Na akcie pozývajú ľudí zo susedstva, spolupracujú s blízkou základnou školou.  

More

Martinovi sa nepáčil zanedbaný priestor pri Mlynskom náhode v Košiciach. Ako dizajnér spolu so svojim tímom vytvoril plastový modul, ktorý pláva na vode. Poskladaním viacerých modulov tak môžu vniknúť rôzne priestorové prvky.

"Modul sa nazýva MORE a je možné ho premiestňovať a meniť aj jeho funkciu v priebehu roka. Pontón, mostíky či lavičky by mali slúžiť ako atraktívne identifikačné prvky priestorov nábrežia a v blízkosti vody." 

Nový mestský priestor slúži na stretávanie, pikniky, oddych, rekreáciu, prípadne ako prístupový bod pre zimné korčuľovanie a vodné športy. Tiež môže poslúžiť pre kultúrne akcie centra Tabačka Kulturfabrik, festivalu Art Film Fest a tiež aktivitám služieb a firiem v okolí Mlynskej bašty. Ľudia z radov verejnosti tu môžu oddychovať a tráviť svoj voľný čas.

Viac informácii v článku denníka Sme. 

Verejnô

V roku 2018 sme si s Michalom založili OZ Verejnô a úspešne usporiadali niekoľko akcií - Zóna bez peňazí, premietanie filmu A plastic ocean, Vegánska večera a Vegánska sobota. Akcie prebiehali na rôznych miestach a pocítili sme potrebu ukotviť sa na jednom mieste.

Aj s Nikolu sme sa preto rozhodli pre vytvorenie jedinečného kultúrno-komunitného priestoru Hory Doly v Liptovskom Mikuláši. 

Tvory mesta

Krúžok Tvory mesta začal fungovať vo februári 2019 na pobočke Miestnej knižnice Petržalka v spolupráci so ZŠ Prokofievova. Bol určený pre deti 2. a 3. ročníka (8 - 10 rokov). Mal týždňovú až dvojtýždňovú frekvenciu. Stretávali sme sa v stredy od 14:00 - 15:30 (v počte max 20 účastníkov). Počas krúžku sme skúmali mesto z rôznych pohľadov. Často nám témy sprostredkovali hostia - profesionáli z rôznych oblastí. Spolu s deťmi sme v priebehu tohoto obdobia zmapovali okolie školy, navrhli vylepšenia a pár z nich aj spolu zbúchali :)

https://www.facebook.com/tvorymesta/ .

VIFI FEST

Peter mal pocit, že kultúrny a spoločenský život na vidieku nefunguje, nenapĺňa svoj potenciál a neobohacuje miestne komunity. Preto pripravil VIFI FEST 2018 (VIdiecky FIlmový FESTival). 

„Pomohol som lokálnym organizátorom v siedmich obciach (Bzince pod Javorinou, Červeník, Kláštor pod Znievom, Mokrá Lúka, Oravská Polhora, Voznica a Zemplínske Hámre) usporiadať filmové podujatie s premietaniami a sprievodným programom, ktorý miestnych spojil pre spoločnú vec, a to nielen pasívne počas svojho konania, ale aj aktívne pri organizácii. Vo viacerých obciach potom miestni pre svojich spoluobčanov usporiadali ďalšie premietania.“

VIFI FEST pokračuje a má ambíciu stať sa tradíciou, ďalší ročník prebehne v júli 2019 (s účasťou 10 obcí, z toho polovica z ročníka 2018). 

Farebné lavičky pre Dolný Lopašov

Jakubovi chýbali v jeho obci Dolný Lopašov lavičky na pekných miestach, kde by si ľudia mohli sadnúť, porozprávať sa.

„Spojil som sa s miestnym mladým stolárom a učiteľmi výtvarnej výchovy. Vyrobili a osadili sme tri farebné lavičky a knižnú búdku.“ S miestnou školou pripravili pre miestnych obyvateľov slávnostný program, pokrstili lavičky bublifukom. Dve z troch lavičiek sú stále na svojom mieste na ceste do lesa v Dolnom Lopašove. Jedna bola dočasne odstránená kvôli rekonštrukcii námestia. Jakub svojimi aktivitami v obci ukázal, že „veci sa dajú“. Aj to povzbudilo dve obyvateľky Lopašova - maminy, ktoré založili materské centrum. Jakub im pomohol vybaviť priestory a stále sú prenajímané obcou za 0 €.

Záchrana Medeného hámru

Juraja trápi, že svetovo významné technické pamiatky v Banskej Bystrici miznú jedna za druhou, a že ľudia ani nevedia o ich hodnote, nepoznajú ich príbehy. Preto zmapoval a zdokumentoval technické pamiatky Banskej Bystrice a pustil sa do záchrany jednej z nich.

„S architektkou Natáliou Michalovou a so združením Čierne diery sme vydali prvú Mapu technických pamiatok Banskej Bystrice, ktorú sme pokrstili verejnou diskusiou a komentovanou prehliadkou. V snahe pomôcť záchrane jednej z najvýznamnejších technických pamiatok v Banskej Bystrici (a na Slovensku vôbec), ktorá je v krízovom havarijnom stave - Medenému hámru - sme na Meste iniciovali pracovnú skupinu, absolvovali mnoho stretnutí, vystupovali na mestskom zastupiteľstve a podnietili mnoho mediálnych výstupov v snahe spojiť a nadchnúť ľudí pre tento zámer, a artikulovať jeho potrebu.“ Následne na jeseň 2018 Juraj s kolegami zorganizovali mesačnú výstavu na Radnici v Banskej Bystrici o hodnote a potenciáli Medeného hámru. Vďaka ďalším ľuďom bola Banská Bystrica zaradená do medzinárodného projektu Európskej fuggerovskej cesty.

Kežmarok na dvoch kolesách - Zdieľané Žlté bicykle

"Vášnivo milujem pohyb v meste na bicykli, na dochádzanie kamkoľvek a učarovali mi zdieľané bicykle, pri ktorých nemusím riešiť kde bicykel práve mám a v akom stave, lebo ich mám všade po meste ale na Slovensku neboli.

Počas 3 ročnej kampane sme verejnosti a mestským úradom vysvetľovali, čo to zdieľané bicykle sú, prečo sú také výborné. Aby nám uverili, tak sme urobili pilotnú prevádzku v Kežmarku, kde sme si vyskúšali ako na to, čo sme potom ďalej šírili. Dôležité bolo prelomenie predsudkov, prečo to na Slovensku nebude fungovať, lebo sme dokázali, že môže a ešte aj dobre.

Kampaň sme ukončili v lete 2017 a od jari 2018 pracujeme na presune prevádzky zdieľaných bicyklov z Kežmarku do Prešova, kde to prevezmú lokálni. Mali sme to spustiť v lete ale na úradoch mali dovolenky a materské a potom boli voľby, tak hurá, jar 2019 bude v doprave v Prešove prelomová!"

zltebicykle.sk

Facebook

Rozbicyklujme Nitru!

Miška sa po štúdiu politológie a zahraničných stážach rozhodla usadiť sa v Nitre, hoci pochádza zo Žiaru nad Hronom. Má vzťah k aktívnemu spôsobu života a v meste jej chýbala funkčná cyklistická komunita a infraštruktúra.

Začala vyvíjať iniciatívnu na sprejazdnenie pešej zóny v meste. Zorganizovala preto viacero verejných podujatí – napríklad pravidelné Crtitical Mass Nitra, diskusné podujatia, cyklojazdu k príležitosti Dňa Zeme, na ktorej si spolu s organizátormi jazdy si zabicyklovalo ďalších vyše 80 účastníkov. Založila iniciatívu Rozbicyklujme Nitru! a zapojila sa do pracovnej skupiny, ktorá na úrovni samosprávy a odborných útvarov (krajský dopravný inšpektorát) rieši aj budovanie cykloinfraštruktúry a záležitostí súvisiacich s cyklodopravou.

Miška vo svojom úsilí ďalej pokračuje, od roku 2019 už ako poslankyňa Nitry, zástupkyňa primátora a členka komisie pre mestskú mobilitu.

Less Waste Run 2019

1. Ročník bezodpadového behu, nie len na Slovensku ale aj v Európe. Primárny cieľ, je podporiť osvetu o udržateľnosti a redukcii odpadov v životnom štýle ľudí. 

Celý koncept bežeckého podujatia je nastavený tak, aby si každý pochopil, že športovať sa dá aj bez toho, aby vznikol akýkoľvek nespracovaný odpad.

www.lesswasterun.com

Smolnícke noviny

Grétka spolu s obyvateľmi Smolníka vytvorila Smolnícke noviny, ktoré sú a chcú byť o príbehoch ľudí tvoriacich pamäť i súčasnosť miesta, o komunite, prepájaní a postupne o nápadoch na zlepšenia v obci a v okolí. Aj miesto, o ktorom sa zvykne vyjadrovať ako o hladovej doline, o ktorom vychádzajú články plné nostalgie a zašlej slávy a kde na pracovné príležitosti je náročné mať dosah, má komunitu šikovných ľudí rôzneho veku a silnú potrebu priestoru pre dialóg, pre spoločnú tvorbu, pre chuť pohnúť veci ďalej.

#SMETUSPOLU

Nina považuje za dôležité, aby boli mladí vnímaví k svojmu okoliu.  

Kým bežné hry vťahujú ľudí do virtuálnej reality, hra #SMETUSPOLU robí presný opak. Podnecuje hráča všímať si prostredie okolo neho, vnímať verejný priestor a to, čo sa v ňom deje. Hru otestovala na školách, železničnej stanici v Bratislave a na rôznych miestach Slovenska. Jej cieľom je ponúknuť mladým ľuďom spôsob, ako zábavne viesť k odvahe, empatii, aktívnemu občianstvu a osobnej angažovanosti. Napomáha trénovať sociálnu odvahu a pýta sa nás otázky, ktoré by sme sa sami seba možno inak nespýtali. Tým nám dáva priestor vytvárať si názor a reagovať na to, ako chceme, aby svet okolo nás vyzeral.

Projekt #SMETUSPOLU existuje vo verzii, ktorá bola vytvorená na Sokratovom inštitúte a je stále online dostupný pre všetkých zadarmo. „V súčasnosti sa sťahujem do Varšavy na Google Campus, kde budem na rezidencií rozvíjať potenciál hry BEEN THERE TOGETHER a verím, že aj jej vzdelávací obsah.“

Psychológia na pomoc učiteľom a učiteľkám

Paula vnímala ako problém nedostatočnú podporu pre učiteľov a učiteľky na školách a chcela otestovať spôsob, ktorým by mohli školskí psychológovia zaplniť túto medzeru.

„V spolupráci so školskou psychologičkou sme zrealizovali 7 spoločných stretnutí s učiteľkami na ich základnej škole. Venovali sme sa riešeniu každodenných ťažkostí v práci učiteľov, ale aj osobnostnému rozvoju (komunikačné schopnosti, syndróm vyhorenia). V organizácii stretnutí pokračuje školská psychologička, učiteľky majú záujem.“

Festival Rastieme s deťmi

„Chcela som umožniť širšej verejnosti (primárne však párom v očakávaní dieťatka a rodičom s malými deťmi) dostať sa ku témam v rodičovstve, ktoré v danej dobe neboli bežne prístupné. Nájsť informácie ku témam, ktoré boli prednášané na festivale bolo možné na internete, mne však šlo o osobný kontakt a sieťovanie rodičov naživo. Festivalu sa zúčastnila stovka ľudí, čo presiahlo naše očakávania a s mnohými som doteraz v kontakte. Skvelou skúsenosťou pre mňa bola spolupráca s viacerými Občianskymi združeniami či malými firmami.“ Lenka zorganizovala aj ďalší ročník festivalu a pravidelne organizuje kurzy pre rodičov v Košiciach.

Odhaľme minulosť

Viete, kde sa v Bratislave nachádza pomník genocíde Arménov, alebo ktoré námestie bolo nazvané po Tomášovi  Garriquovi Masarykovi? Martin vo svojom projekte vytvoril jednoduché hry s dvoma trasami, „Po stopách bratislavskej kaviarne“ a „Potulkami po dejinách Bratislavy.“ ktorá vám umožní dozvedieť nové informácie z dejín hlavného mesta. 

„Medzi obyvateľstvom Bratislavy sa v poslednom období zvyšuje negatívny postoj lokálnych obyvateľov voči  ľuďom, ktorí sa do mesta prisťahovali.  Jedným z cieľov hry je poukazovať na historickú (etnickú, religióznu, kultúrnu etc.)  rozmanitosť dnešného hlavného mesta.“

Stiahnite si bezplatnú aplikáciu Actionbound a zahrajte si hry aj sami priamo v centre Bratislavy len s použitím vášho mobilného telefónu s pripojením na internet.

Boj proti predsudkom s inakosťou

Sme ľudia. Nežilo by sa nám lepšie, ak by sme zabudli na predsudky, ktoré v sebe máme? S nenávisťou, prejavmi rasizmu či ľudskej neznášanlivosti sa stretávame až príliš často. Zuzka sa preto rozhodla prostredníctvom konceptu Živých knižníc búrať predsudky mladých ľudí v Banskobystrickom kraji. Vzdelávaniu žiakov základných a stredných škôl sa od svojho štúdia v roku 2014-15 venuje stále intenzívnejšie v rámci projektu Školy pre demokraciu. 

Viac o projekte

Vulkanist

Danka rozmýšľala nad tým, ako by sa mobilné telefóny a tablety dali využiť kreatívnejšie a aktívnejšie. Roky sa zároveň venovala meditovaniu a dobre poznala výzvy, ktorým väčšina začiatočníkov čelí. Svoje dizajnérske a ilustrátorské schopnosti prepojila so svojou víziou uľahčiť ľuďom meditáciu a vyvinula aplikáciu Vulkanist. http://vulkanist.com/

„Vytvorili sme koncept, ktorý bude obsahovať niekoľko hier. Každá z nich pomáha rozvíjať konkrétnu schopnosť spojenú s meditáciou, ako napr. bdelú pozornosť, trpezlivosť, či schopnosť prežívať prítomný okamžik.“
Hru vytvorila v spolupráci so štúdiom Mladý pes a v júni 2017 získala na jej dokončenie štipendium z Fondu na Podporu Umenia.
Prvú časť aplikácie s názvom Vulkanist, ktorá je tréningom bdelosti, si môžete stiahnuť tu: https://apkpure.com/vulkanist/sk.mladypes.vulkan
 Aplikácia je bez reklám a úplne zadarmo.

Viac v článku čiernej labute.

ODPADni z Bánoviec

Na projekte ODPADni z Bánoviec som spolupracovala so žiakmi a pedagógmi Základnej umeleckej školy Dezidera Kardoša v Bánovciach nad Bebravou. Našim primárnym cieľom bolo znížiť množstvo odpadu o 25%, čo sa nám podarilo splniť. Tiež sme zaviedli separáciu odpadu (plast, papier a bioodpad). 

Súčasťou projektu boli zero waste workshopy dostupné verejnosti, konajúce sa v činorodom priestore Ži:va. 

Webjournal 2.0

Na katedre žurnalistiky v Bratislave si demotivovaní študenti dlhé roky sťažujú, že je štúdium málo praktické – naopak pedagógovia si sťažujú, že študenti sú leniví a demotivovaní. Projekt Webjournal 2.0 sa pokúsil tento začarovaný kruh prelomiť zvonku – dvaja absolventi pomohli nájsť jednému z pedagógov model, ako zlepšiť praktickú časť výuky. 

Vedci k veci

Sú projekty, ktoré sa snažia vedu spopularizovať, avšak cieľovou skupinou sú obvykle deti. Mladí vedci SAV pomocou jednovečernej akcie (27.2.2019) Science Slam SAV prilákali dospelú populáciu Bratislavy a ukázali svoje výskumy pútavou a netradičnou formou. Zmenou je vnímanie Mladých vedcov SAV verejnosťou ale aj vedcami samotnými. Podarilo sa nám Science Slam SAV zrealizovať, rozbehnúť spoluprácu a pokračovať pláujeme nesúťažným kolom v jeseni a súťažným kolom vo februári 2020.

Ovčia vlna pod Tatrami

Projekt VLNA – Ovčia vlna pod Tatrami je zameraný na vzdelávanie ľudí v oblasti

ručného spracovania ovčej vlny a hľadanie možností pre jej využitie v každodennom

živote. Osvetu tejto témy robí najmä na severnom Slovensku, kde má chov oviec dlhú

tradíciu, a kde pôsobí zakladateľka projektu. Ovčia vlna je však už niekoľko desaťročí na

ústupe v rámci celého Slovenska. Je málo využívaná a často končí ako odpad. Vzdelávacie

workshopy ´Príbeh vlny´ a ´Spoznaj vlnu´, ktoré sú hlavnými výstupmi projektu,

poukazujú na tento problém. Sú určené žiakom MŠ, ZŠ, ich pedagógom, širšej verejnosti.

Predstavujú proces ručného spracovania vlny, jej vlastnosti, tvorbu vlnených výrobkov,

ktorých jednoduchšie varianty si účastníci na workshope samy vyrábajú. Všetka použitá

vlna pochádzala priamo od chovateľov z malých lokálnych fariem. Projekt približuje túto

tematiku aj na svojej FB a IG stránke.

Dramatický medzipriestor

Júliu trápi, že mladí ľudia z etnicky odlišných prostredí sa nepoznajú, pretože majú málo príležitostí, aby sa od seba učili a trávili spolu čas v tvorivom procese.

Vytvorila zmiešanú skupinu študentov – rómskych z osady v Plaveckom Štvrtku a nerómskych z Bratislavy. Celý školský rok sa pravidelne stretávali na divadelných skúškach a sústredeniach. Výsledkom bolo spoločné autorské divadelné predstavenie, ktoré malo premiéru v Slovenskom národnom divadle. 

„Aktuálne sme projekt rozšírili o rómsku komunitu z Brna a zamerali sme sa viac na prvky divadelného storytellingu a divadelnej improvizácie. Po zimnom sústredení a vystúpeniach chystáme ďalší workshop a návštevy v školách.“

Rikshow must go von!

Petru trápi, že seniori sú v našej populácii jednou z „neviditeľných“ skupín. Nemali by jeseň svojho života stráviť v samote. Pripravila projekt aktívneho starnutia Bicyklovanie neobmedzené vekom pre seniorov z domova v Ružinove. V spolupráci s Cyklokoalíciou zakúpili elektronickú rikšu, ktorá umožňuje počas sezóny dobrovoľníkom voziť seniorov na prechádzky. A ukazuje sa, že ide viac než o prechádzky – empatiu, scitlivovanie k potrebám seniorov, seniori sa delia o svoje spomienky, skúsenosti. Projekt získal ocenenie Senior Friendly.

Podpora otvoreného a zodpovedného prístupu ku smrti

Cieľom Moniky bolo prispieť k otvorenejšiemu a zodpovednejšiemu vnímaniu smrti a podporiť rozvoj prírodného pohrebníctva na Slovensku  

Založila prvý slovenský prírodný cintorín vo Zvolene - Záhradu spomienok - spoločne so Živicou, mestom Zvolen  a absolventkou Sokratovho inštitútu Andreou Uherkovou. Zorganizovala dve diskusie o smrti a umieraní a jeden workshop zameraný na sprevádzanie pozostalých v zármutku a pri organizácii jedinečných posledných rozlúčok. Záhrada spomienok funguje, spravuje ju Živica, Monika prispieva konzultáciami. Naďalej k téme organizuje workshopy a prednáša v združení Ku koreňom

Vyhorenie.sk

Vyhorenie sa dnes týka čoraz viac mladých ľudí. Človek, ktorý pociťoval príznaky syndrómy vyhorenia nemal na Slovensku možnosť nájsť pod jednou strechou informácie o tom, čo je to vyhorenie, ako mu predchádzať a najmä, s kým môže svoj problém odborne riešiť. Preto vznikol portál Vyhorenie.sk, kde si dnes môže nájsť informácie o prevencii, príznakoch a následkoch syndrómu vyhorenia. Môže sa tu spojiť aj s odborníkmi – psychológmi, ktorí sa mu budú venovať. 

Peter sa projektu venuje naďalej.

„V roku 2018 prišlo na web takmer 6000 nových návštevníkov, tretina z nich si spravila test o vyhorení. S našimi psychológmi nadviazalo spoluprácu a teda ďalej pod odborným dohľadom takmer 50 ľudí.“

Iniciatíva S/PRÁVNE

„Trápilo ma, že o profesijnej etike v práve sa málo publikuje, a že v spoločnosti chýba verejná diskusia a názory etikov k súčasným kauzám, ktoré sú spojené s porušovaním etiky.“

Uskutočnila sa verejná diskusia s názvom „Vytráca sa profesijná etika z právnického povolania?“, v rámci ktorej sa podarilo osloviť 4 odborníkov z rozdielnych oblastí práva, ktorí etiku rozobrali z rôznych uhlov pohľadu. Zároveň sa uskutočnil workshop na jednom z krajských súdov, v rámci ktorého sa vyškolilo 22 budúcich sudcov v téme etika sudcu.

Projekt Iniciatíva S/PRÁVNE predstavuje jednu z tém, ktorým sa venuje Zuzana v súčasnej práci. V roku 2019 sa zameria na ďalšie školenia vyšších súdnych úradníkov, na etiku exekútorov a diskusiu na východnom Slovensku.

KonOpäť

Projekt KonOpäť je zameraný na popularizáciu konopy siatej v súčasnosti a na uchovanie tradícií a zvykov týkajúcich sa konopárstva. Súčasťou projektu bolo zorganizovanie odbornej prednášky o konope v súčasnosti (Konopa dnes). Ďalej sa jednalo o realizáciu prieskumu a získanie informácií o pestovaní konopy v minulosti, zozbieranie historických predmetov na spracovanie konopy, ako aj predmetov dennej potreby, ktoré boli z konopy vyrábané, aby tak mohla byť pripravená výstava (Konopárske tradície).

Smolnícke noviny

Grétka spolu s obyvateľmi Smolníka vytvorila Smolnícke noviny, ktoré sú a chcú byť o príbehoch ľudí tvoriacich pamäť i súčasnosť miesta, o komunite, prepájaní a postupne o nápadoch na zlepšenia v obci a v okolí. Aj miesto, o ktorom sa zvykne vyjadrovať ako o hladovej doline, o ktorom vychádzajú články plné nostalgie a zašlej slávy a kde na pracovné príležitosti je náročné mať dosah, má komunitu šikovných ľudí rôzneho veku a silnú potrebu priestoru pre dialóg, pre spoločnú tvorbu, pre chuť pohnúť veci ďalej.

BRUT.TO

Práca BRUT.TO je intervenciou kreatívneho aktivizmu, ktorou chceme dosiahnuť, aby ľudia so znevýhodnením mohli v spolupráci s profesionálnymi grafikmi naplno využiť svoj tvorivý potenciál a stať sa plnohodnotnými tvorcami. Tak, aby neboli hodnotení podľa svojho znevýhodnenia, ale podľa kvality svojej tvorby. Tak, aby bola vážená hmotnosť obsahu aj s obalom. Prvé výstupy vytvárame spoločne s autormi, ktorí sú súčasťou denného stacionára DOMKO v Košiciach.