Projekty študentov

BEZ OBALU!

Žofiu trápilo množstvo odpadu, ktoré vzniká v domácnostiach.  Preto otestovala model mentoringu a poradenstva v 8 bratislavských domácnostiach. „Počas bezobalového mentoringu sa podarilo znížiť množstvo odpadu o 25 %. Tie domácnosti, ktoré si zadovážili kompostér, dokonca o viac než 40% odpadu“. Praktických workshopov a prednášok, ktoré predchádzali bezobalovému mentoringu sa zúčastnilo vyše 90 ľudí a Žofkin newsletter o bezobalových alternatívach dostávalo viac než 60 ľudí. Žofia pokračuje v enviroaktivitách v Jedľových Kostoľanoch – založila O.Z. Pestrec.

STARÉ SORTY SÚ „IN“

Staré a krajové odrody jabĺk a hrušiek miznú z našich sadov. Andrea sa rozhodla podporiť záujem o ne výstavami plodov, prezentáciami na stredných školách, propagáciou tradičných receptov, ochutnávkami a varením. Študenti Hotelovej akadémie v Piešťanoch piekli, varili a pripravovali jedlá zo rozmanitých odrôd jabĺk a hrušiek a objavovali ich chute. Svoje skúsenosti Andrea spracovala do metodickej príručky Staré sorty sú „in“ s pracovnými listami pre stredné školy, ktorú môžu používať na výučbe rôznych predmetov.

RENESANCIA TRADIČNÉHO OVOCINÁRSTVA

Ľuda trápi strata historických odrôd ovocia, prírodných ovocných sadov a miznutie ovocinárskych zručností. Svoju vášeň pre záchranu odrôd počas štúdia na Sokratovom inštitúte premenil na praktické kurzy ošetrovania ovocných drevín, ich mapovanie v krajine, zakladanie tradičných sadov. V práci pokračuje aj po ukončení štúdia. V ovocnej záchrane spolupracuje s Andreou Uherkovou a Jánom Veselým, absolventami Sokratovho inštitútu. Založil Ovocný strom s.r.o.

ZA MENEJ ODPADU V BYSTRICI

Danu trápilo množstvo vyprodukovaného odpadu v Banskej Bystrici. Jej cieľom bolo v Komunitnom centre Sásová urobiť konkrétne kroky na jeho výrazné zníženie. Pomocou zavádzania zero waste krokov (nákup čapovanej drogérie, zdieľanie, kompostovanie bio odpadu, redukcia plastových obalov, správne triedenie...) a vzdelávaním komunity (workshopy pre komunitu a prednášky i pre verejnosť) sa podarilo znížiť množstvo zmesového komunálneho odpadu i celkového vyprodukovaného odpadu v Komunitnom centre Sásová o 60 %.   

Komunitné centrum pokračuje aj v súčasnosti v zero waste režime. Dana pokračuje v komunikácii s mestom a nastavovaní systémových krokov na zníženie množstva odpadu.

Ovocný strom pre krajinu, krajina pre ľudí

Janko vo svojom projekte zameranom na tému extenzívneho ovocinárstva a krajiny vzdelával ľudí prostredníctvom kurzov praktického ovocinárstva (výsadba, rez, štepenie, domáce škôlkarstvo), vzdelávacích videí a príručiek. Tiež vysádzal dlhoveké ovocne stromy v regióne Rajeckej doliny a ošetroval staré vysokokmene nesúce vzácne gény starých odrôd ovocia. 

Aktivity projektu nadviazali na činnosť OZ Tilia, ktoré neďaleko Rajca vysadilo v máji roku 2015 zbierkový sad starých odrôd jabloní a hrušiek. Na aktivitách projektu spolupracovalo aj OZ Pangaea, ktoré sa zaoberá záchranou starých odrôd v Bielych Karpatoch.

Janko v ovocinárskych kurzoch pre verejnosť a výsadbe starých odrôd pokračuje v Moravskom Lieskovom.

PARK ŠKARNICLOVA

Moniku trápi stav našich verejných priestorov.

„Podarilo sa mi presvedčiť kamarátov, susedov, Staré mesto a sponzorov, že aj im na verejnom priestore záleží. Vďaka nim a ďalším dobrovoľníkom sa nám podarilo premeniť zanedbaný kus parku na atraktívny živý priestor, kde si viete vybehnúť na obed, večernú prechádzku, či zahrať susedský ping-pongový turnaj.“ V rámci územia parku Škarniclova v 2019 upravia aj jeho druhú časť. Aktuálne má Monika s kamarátmi vyhliadnuté ďalšie menšie aj väčšie plochy zelene v okolí, z ktorých aspoň 1 cez rok opäť spoločne zrevitalizujú.

SKATEPARK GERCENOVA

Tea trápilo, že mladí ľudia z ohrozených skupín nemajú alternatívu k často zväzujúcim tímovým športom. "So skejťákmi z celého Slovenska a susedmi z celej Bratislavy sme postavili prvý betónový skatepark v Bratislave. Od jeho vzniku prevádzkujeme pravidelné bezplatné skejt krúžky pre deti, zdarma požičiavame vybavenie a občas usporiadavame súťaže a kultúrne akcie.“

V roku 2018 Teo so svojou skupinou spustili prípravné práce na skatepark v Rusovciach a v 2019 sa budú naplno venovať vzniku MiniSkateparku Majerníkova v Karlovej Vsi. 

VŠETCI SPOLU

Lukáš pracuje v zariadení sociálnych služieb Barlička na sídlisku v Prešove. Chcel dokázať, že nemusí byť uzavreté voči obyvateľom sídliska.

Spoločnými akciami pre klientov centra a obyvateľov sídliska vytvára prirodzené prostredie na empatiu, vzájomné pochopenie, komunikáciu.

Ihrisko Lukáš s kolegami ďalej rozširuje a pripravujú rôzne aktivity (napr. komunitná muzikoterapia). Projekty integrujúce ľudí s postihnutím do kultúry tiež pokračujú. Na akcie pozývajú ľudí zo susedstva, spolupracujú s blízkou základnou školou.  

More

Martinovi sa nepáčil zanedbaný priestor pri Mlynskom náhode v Košiciach. Ako dizajnér spolu so svojim tímom vytvoril plastový modul, ktorý pláva na vode. Poskladaním viacerých modulov tak môžu vniknúť rôzne priestorové prvky.

"Modul sa nazýva MORE a je možné ho premiestňovať a meniť aj jeho funkciu v priebehu roka. Pontón, mostíky či lavičky by mali slúžiť ako atraktívne identifikačné prvky priestorov nábrežia a v blízkosti vody." 

Nový mestský priestor slúži na stretávanie, pikniky, oddych, rekreáciu, prípadne ako prístupový bod pre zimné korčuľovanie a vodné športy. Tiež môže poslúžiť pre kultúrne akcie centra Tabačka Kulturfabrik, festivalu Art Film Fest a tiež aktivitám služieb a firiem v okolí Mlynskej bašty. Ľudia z radov verejnosti tu môžu oddychovať a tráviť svoj voľný čas.

Viac informácii v článku denníka Sme. 

VIFI FEST

Peter mal pocit, že kultúrny a spoločenský život na vidieku nefunguje, nenapĺňa svoj potenciál a neobohacuje miestne komunity. Preto pripravil VIFI FEST 2018 (VIdiecky FIlmový FESTival). 

„Pomohol som lokálnym organizátorom v siedmich obciach (Bzince pod Javorinou, Červeník, Kláštor pod Znievom, Mokrá Lúka, Oravská Polhora, Voznica a Zemplínske Hámre) usporiadať filmové podujatie s premietaniami a sprievodným programom, ktorý miestnych spojil pre spoločnú vec, a to nielen pasívne počas svojho konania, ale aj aktívne pri organizácii. Vo viacerých obciach potom miestni pre svojich spoluobčanov usporiadali ďalšie premietania.“

VIFI FEST pokračuje a má ambíciu stať sa tradíciou, ďalší ročník prebehne v júli 2019 (s účasťou 10 obcí, z toho polovica z ročníka 2018). 

Farebné lavičky pre Dolný Lopašov

Jakubovi chýbali v jeho obci Dolný Lopašov lavičky na pekných miestach, kde by si ľudia mohli sadnúť, porozprávať sa.

„Spojil som sa s miestnym mladým stolárom a učiteľmi výtvarnej výchovy. Vyrobili a osadili sme tri farebné lavičky a knižnú búdku.“ S miestnou školou pripravili pre miestnych obyvateľov slávnostný program, pokrstili lavičky bublifukom. Dve z troch lavičiek sú stále na svojom mieste na ceste do lesa v Dolnom Lopašove. Jedna bola dočasne odstránená kvôli rekonštrukcii námestia. Jakub svojimi aktivitami v obci ukázal, že „veci sa dajú“. Aj to povzbudilo dve obyvateľky Lopašova - maminy, ktoré založili materské centrum. Jakub im pomohol vybaviť priestory a stále sú prenajímané obcou za 0 €.

Záchrana Medeného hámru

Juraja trápi, že svetovo významné technické pamiatky v Banskej Bystrici miznú jedna za druhou, a že ľudia ani nevedia o ich hodnote, nepoznajú ich príbehy. Preto zmapoval a zdokumentoval technické pamiatky Banskej Bystrice a pustil sa do záchrany jednej z nich.

„S architektkou Natáliou Michalovou a so združením Čierne diery sme vydali prvú Mapu technických pamiatok Banskej Bystrice, ktorú sme pokrstili verejnou diskusiou a komentovanou prehliadkou. V snahe pomôcť záchrane jednej z najvýznamnejších technických pamiatok v Banskej Bystrici (a na Slovensku vôbec), ktorá je v krízovom havarijnom stave - Medenému hámru - sme na Meste iniciovali pracovnú skupinu, absolvovali mnoho stretnutí, vystupovali na mestskom zastupiteľstve a podnietili mnoho mediálnych výstupov v snahe spojiť a nadchnúť ľudí pre tento zámer, a artikulovať jeho potrebu.“ Následne na jeseň 2018 Juraj s kolegami zorganizovali mesačnú výstavu na Radnici v Banskej Bystrici o hodnote a potenciáli Medeného hámru. Vďaka ďalším ľuďom bola Banská Bystrica zaradená do medzinárodného projektu Európskej fuggerovskej cesty.

Kežmarok na dvoch kolesách

Dominik rozbehol v Kežmarku systém zdieľaných bicyklov. V spolupráci s mestom a dobrovoľníkmi zriadil cyklodielňu, kde doposiaľ opravili 157 bicyklov. V meste umiestnil 9 stojanov na bicykle. Pre zvýšenie záujmu o presuny v meste na bicykli zorganizoval 27 hromadných cyklojázd Critical Mass Kežmarok. Dominik vo svojom projekte pokračuje pod názvom Žlté bicykle – sloboda pohybu v meste: www.zltebicykle.sk a ako koordinátor vedie iniciatívu za proaktívnu občiansku spoločnosť Vlk ktorý nikdy nespí http://vlknespi.sk/.

Reportáž Kežmarskej televízie „Hromadná cyklojazda – Vlk, ktorý nikdy nespí“

Rozbicyklujme Nitru!

Miška sa po štúdiu politológie a zahraničných stážach rozhodla usadiť sa v Nitre, hoci pochádza zo Žiaru nad Hronom. Má vzťah k aktívnemu spôsobu života a v meste jej chýbala funkčná cyklistická komunita a infraštruktúra.

Začala vyvíjať iniciatívnu na sprejazdnenie pešej zóny v meste. Zorganizovala preto viacero verejných podujatí – napríklad pravidelné Crtitical Mass Nitra, diskusné podujatia, cyklojazdu k príležitosti Dňa Zeme, na ktorej si spolu s organizátormi jazdy si zabicyklovalo ďalších vyše 80 účastníkov. Založila iniciatívu Rozbicyklujme Nitru! a zapojila sa do pracovnej skupiny, ktorá na úrovni samosprávy a odborných útvarov (krajský dopravný inšpektorát) rieši aj budovanie cykloinfraštruktúry a záležitostí súvisiacich s cyklodopravou.

Miška vo svojom úsilí ďalej pokračuje, od roku 2019 už ako poslankyňa Nitry, zástupkyňa primátora a členka komisie pre mestskú mobilitu.

#SMETUSPOLU

Nina považuje za dôležité, aby boli mladí vnímaví k svojmu okoliu.  

Kým bežné hry vťahujú ľudí do virtuálnej reality, hra #SMETUSPOLU robí presný opak. Podnecuje hráča všímať si prostredie okolo neho, vnímať verejný priestor a to, čo sa v ňom deje. Hru otestovala na školách, železničnej stanici v Bratislave a na rôznych miestach Slovenska. Jej cieľom je ponúknuť mladým ľuďom spôsob, ako zábavne viesť k odvahe, empatii, aktívnemu občianstvu a osobnej angažovanosti. Napomáha trénovať sociálnu odvahu a pýta sa nás otázky, ktoré by sme sa sami seba možno inak nespýtali. Tým nám dáva priestor vytvárať si názor a reagovať na to, ako chceme, aby svet okolo nás vyzeral.

Projekt #SMETUSPOLU existuje vo verzii, ktorá bola vytvorená na Sokratovom inštitúte a je stále online dostupný pre všetkých zadarmo. „V súčasnosti sa sťahujem do Varšavy na Google Campus, kde budem na rezidencií rozvíjať potenciál hry BEEN THERE TOGETHER a verím, že aj jej vzdelávací obsah.“

Psychológia na pomoc učiteľom a učiteľkám

Paula vnímala ako problém nedostatočnú podporu pre učiteľov a učiteľky na školách a chcela otestovať spôsob, ktorým by mohli školskí psychológovia zaplniť túto medzeru.

„V spolupráci so školskou psychologičkou sme zrealizovali 7 spoločných stretnutí s učiteľkami na ich základnej škole. Venovali sme sa riešeniu každodenných ťažkostí v práci učiteľov, ale aj osobnostnému rozvoju (komunikačné schopnosti, syndróm vyhorenia). V organizácii stretnutí pokračuje školská psychologička, učiteľky majú záujem.“

Festival Rastieme s deťmi

„Chcela som umožniť širšej verejnosti (primárne však párom v očakávaní dieťatka a rodičom s malými deťmi) dostať sa ku témam v rodičovstve, ktoré v danej dobe neboli bežne prístupné. Nájsť informácie ku témam, ktoré boli prednášané na festivale bolo možné na internete, mne však šlo o osobný kontakt a sieťovanie rodičov naživo. Festivalu sa zúčastnila stovka ľudí, čo presiahlo naše očakávania a s mnohými som doteraz v kontakte. Skvelou skúsenosťou pre mňa bola spolupráca s viacerými Občianskymi združeniami či malými firmami.“ Lenka zorganizovala aj ďalší ročník festivalu a pravidelne organizuje kurzy pre rodičov v Košiciach.

Odhaľme minulosť

Viete, kde sa v Bratislave nachádza pomník genocíde Arménov, alebo ktoré námestie bolo nazvané po Tomášovi  Garriquovi Masarykovi? Martin vo svojom projekte vytvoril jednoduché hry s dvoma trasami, „Po stopách bratislavskej kaviarne“ a „Potulkami po dejinách Bratislavy.“ ktorá vám umožní dozvedieť nové informácie z dejín hlavného mesta. 

„Medzi obyvateľstvom Bratislavy sa v poslednom období zvyšuje negatívny postoj lokálnych obyvateľov voči  ľuďom, ktorí sa do mesta prisťahovali.  Jedným z cieľov hry je poukazovať na historickú (etnickú, religióznu, kultúrnu etc.)  rozmanitosť dnešného hlavného mesta.“

Stiahnite si bezplatnú aplikáciu Actionbound a zahrajte si hry aj sami priamo v centre Bratislavy len s použitím vášho mobilného telefónu s pripojením na internet.

Boj proti predsudkom s inakosťou

Sme ľudia. Nežilo by sa nám lepšie, ak by sme zabudli na predsudky, ktoré v sebe máme? S nenávisťou, prejavmi rasizmu či ľudskej neznášanlivosti sa stretávame až príliš často. Zuzka sa preto rozhodla prostredníctvom konceptu Živých knižníc búrať predsudky mladých ľudí v Banskobystrickom kraji. Vzdelávaniu žiakov základných a stredných škôl sa od svojho štúdia v roku 2014-15 venuje stále intenzívnejšie v rámci projektu Školy pre demokraciu. 

Viac o projekte

Vulkanist

Danka rozmýšľala nad tým, ako by sa mobilné telefóny a tablety dali využiť kreatívnejšie a aktívnejšie. Roky sa zároveň venovala meditovaniu a dobre poznala výzvy, ktorým väčšina začiatočníkov čelí. Svoje dizajnérske a ilustrátorské schopnosti prepojila so svojou víziou uľahčiť ľuďom meditáciu a vyvinula aplikáciu Vulkanist. http://vulkanist.com/

„Vytvorili sme koncept, ktorý bude obsahovať niekoľko hier. Každá z nich pomáha rozvíjať konkrétnu schopnosť spojenú s meditáciou, ako napr. bdelú pozornosť, trpezlivosť, či schopnosť prežívať prítomný okamžik.“
Hru vytvorila v spolupráci so štúdiom Mladý pes a v júni 2017 získala na jej dokončenie štipendium z Fondu na Podporu Umenia.
Prvú časť aplikácie s názvom Vulkanist, ktorá je tréningom bdelosti, si môžete stiahnuť tu: https://apkpure.com/vulkanist/sk.mladypes.vulkan
 Aplikácia je bez reklám a úplne zadarmo.

Viac v článku čiernej labute.

Dramatický medzipriestor

Júliu trápi, že mladí ľudia z etnicky odlišných prostredí sa nepoznajú, pretože majú málo príležitostí, aby sa od seba učili a trávili spolu čas v tvorivom procese.

Vytvorila zmiešanú skupinu študentov – rómskych z osady v Plaveckom Štvrtku a nerómskych z Bratislavy. Celý školský rok sa pravidelne stretávali na divadelných skúškach a sústredeniach. Výsledkom bolo spoločné autorské divadelné predstavenie, ktoré malo premiéru v Slovenskom národnom divadle. 

„Aktuálne sme projekt rozšírili o rómsku komunitu z Brna a zamerali sme sa viac na prvky divadelného storytellingu a divadelnej improvizácie. Po zimnom sústredení a vystúpeniach chystáme ďalší workshop a návštevy v školách.“

Rikshow must go von!

Petru trápi, že seniori sú v našej populácii jednou z „neviditeľných“ skupín. Nemali by jeseň svojho života stráviť v samote. Pripravila projekt aktívneho starnutia Bicyklovanie neobmedzené vekom pre seniorov z domova v Ružinove. V spolupráci s Cyklokoalíciou zakúpili elektronickú rikšu, ktorá umožňuje počas sezóny dobrovoľníkom voziť seniorov na prechádzky. A ukazuje sa, že ide viac než o prechádzky – empatiu, scitlivovanie k potrebám seniorov, seniori sa delia o svoje spomienky, skúsenosti. Projekt získal ocenenie Senior Friendly.

Podpora otvoreného a zodpovedného prístupu ku smrti

Cieľom Moniky bolo prispieť k otvorenejšiemu a zodpovednejšiemu vnímaniu smrti a podporiť rozvoj prírodného pohrebníctva na Slovensku  

Založila prvý slovenský prírodný cintorín vo Zvolene - Záhradu spomienok - spoločne so Živicou, mestom Zvolen  a absolventkou Sokratovho inštitútu Andreou Uherkovou. Zorganizovala dve diskusie o smrti a umieraní a jeden workshop zameraný na sprevádzanie pozostalých v zármutku a pri organizácii jedinečných posledných rozlúčok. Záhrada spomienok funguje, spravuje ju Živica, Monika prispieva konzultáciami. Naďalej k téme organizuje workshopy a prednáša v združení Ku koreňom

Vyhorenie.sk

Vyhorenie sa dnes týka čoraz viac mladých ľudí. Človek, ktorý pociťoval príznaky syndrómy vyhorenia nemal na Slovensku možnosť nájsť pod jednou strechou informácie o tom, čo je to vyhorenie, ako mu predchádzať a najmä, s kým môže svoj problém odborne riešiť. Preto vznikol portál Vyhorenie.sk, kde si dnes môže nájsť informácie o prevencii, príznakoch a následkoch syndrómu vyhorenia. Môže sa tu spojiť aj s odborníkmi – psychológmi, ktorí sa mu budú venovať. 

Peter sa projektu venuje naďalej.

„V roku 2018 prišlo na web takmer 6000 nových návštevníkov, tretina z nich si spravila test o vyhorení. S našimi psychológmi nadviazalo spoluprácu a teda ďalej pod odborným dohľadom takmer 50 ľudí.“

Iniciatíva S/PRÁVNE

„Trápilo ma, že o profesijnej etike v práve sa málo publikuje, a že v spoločnosti chýba verejná diskusia a názory etikov k súčasným kauzám, ktoré sú spojené s porušovaním etiky.“

Uskutočnila sa verejná diskusia s názvom „Vytráca sa profesijná etika z právnického povolania?“, v rámci ktorej sa podarilo osloviť 4 odborníkov z rozdielnych oblastí práva, ktorí etiku rozobrali z rôznych uhlov pohľadu. Zároveň sa uskutočnil workshop na jednom z krajských súdov, v rámci ktorého sa vyškolilo 22 budúcich sudcov v téme etika sudcu.

Projekt Iniciatíva S/PRÁVNE predstavuje jednu z tém, ktorým sa venuje Zuzana v súčasnej práci. V roku 2019 sa zameria na ďalšie školenia vyšších súdnych úradníkov, na etiku exekútorov a diskusiu na východnom Slovensku.